CNRT, PLP no KHUNTO asina plataforma AMP - ITL | BUAT HOTU KONA BA TIMOR-LESTE

ATUALIDADE

Post Top Ad

CNRT, PLP no KHUNTO asina plataforma AMP

Partidu Partidu Kongresu Nasional Rekonstruksaun Timorense (CNRT), Partidu Libertasaun Popular (PLP) no KHUNTO, Kinta (12/10/17), asina plataforma polítika Aliansa Maioria Parlamentar (AMP) ba formasaun VIII Governu.

Tuir partidu opozisaun tolu ne’e katak, sira harii Aliansa Maioria Parlamentar ne’e, bazeia ba prinsipiu fundamental konstituisaun RDTL nian, ne’ebé konsagra ona iha artigu ida to’o artigu sanulu resin lima.

Xefi bankada KHUNTO, Luis Roberto da Silva hateten,  bankada CNRT, PLP no KHUNTO mak maioria iha Parlamentu Nasionál.  Tanba ne’e, pozisaun bankada tolu ne’ebé iha opozisaun, asina plataforma ne’e hodi haree ba futuru.

“Ita hotu hatene katak, agora iha Parlamentu ne’e, maioria mak opozisaun. Entaun planu estratejiku ne’ebé mak agora dadauk halo, ha’u fiar katak agora ba futuru, relasiona ho programa VII Governu ne’ebé agora haruka ba ami, ami mós prepara ona iha plataforma ida ne’e. ita hotu lakohi ko’alia atu subar malu, programa Governu ba iha ne’eba ami sei vota kontra, tanba partidu opozisaun mak maioria. Haree ba programa no plataforma ne’ebé ami asina, ita hatene katak, ami bele avansa ba VIII Governu,” relata Luis Roberto ba jornalista liu husi konferensia ba imprensa konjunta iha Hotel JL Vila Dili.

Nia esplika, plataforma ne’e, atu hanoin ba futuru hodi hadia nasaun no povu Timor Leste nia moris.
“Bankada tolu ne’e kria unidade ida hodi aprezenta karta mai Prezidenti Repúblika, hodi hatudu katak, partidu polítiku ne’ebé maioria iha Parlamentu Nasionál unidu. Entaun ami asina plataforma ida ne’e hodi hanoin ba futuru,” informa Luis Roberto.

Entretantu, Xefi bankada CNRT, Arão Noe hateten, partidu CNRT hetan orientasaun husi Conselho Política Nacional CNRT atu asina paktu ne’e.

“CPN ne’e, inklui Prezidenti partidu CNRT, Kay Rala Xanana Gusmão iha laran. Hanesan karta ne’ebé ami haruka tiha ona ba Prezidenti Repúblika klaru ona, agora dadauk asaun tuir mai atu konkretiza tan katak, bankada opozisaun tolu iha Parlamentu Nasional ne’e, halo sira-nia atividades iha koñesimentu husi partidu,” katak Arão.

“Ho plataforma ne’ebé asina ohin (horseik), atu hatudu ba públiku katak, la’os bankada tolu mak halo ho inisiativa rasik, maibé ho autorizasaun partidu tolu ne’e,” katak Arão.

Alende ne’e, Xefi bankada PLP, Fidelis Magalhães mós hateten, asinatura plataforma polítika Aliansa Maioria Parlamentar ne’e, la’os tanba partidu tolu ne’e iha problema ho Governu, maibé partidu tolu ne’e atu hametin liu tan kontribuisaun polítika partidu tolu ne’e nian, tanba konstituisaun mós fó dalan.

“Ami atu halo atuasaun ka atua polítikamente tuir konstituisaun RDTL ne’e, la’os de’it tanba iha problema, maibé tanba iha responsabilidade kabe ba partidu hirak ne’ebé iha maioria iha Parlamentu Nasional, atu konserta sira nia polítika atu bele lori dezenvolvimentu i moris diak ba povu Timor Leste,” katak Fidelis.

Fidelis haktuir, bainhira atu implementa programa, tenki implementa mós polítika iha Parlamentu Nasionál. Tanba ne’e mak partidu tolu ne’e asina plataforma plataforma polítika aliansa maioria parlamentar ne’e.

“Ami to’o iha ne’e tanba faze naruk ida, faze ida ne’ebé ninia fundamentu aliserse ba prosesu ne’e mak respeita malu, no hakarak polítika ida diak ba Timor Leste. ami rona malu, ko’alia ba malu ho laran nakloke, respeitu mutua mak hodi ami la’o to’o faze ida ne’e,” relata Fidelis.
Tanba ne’e, Fidelis dehan, ba oin partidu tolu ne’e sei diskuti ho komponentes hotu atu lori dezenvolvimentu diak mai povu Timor Leste.

Iha serimonia asinatura plataforma polítika aliansa maioria parlamentar ne’e, partidu tolu ne’e mós ajusta kedas sira nia  programa ne’ebé atu implementa iha tinan lima nia laran.

Programa sira ne’e mak hanesan, lori povu Timor Leste ba moris diak liu husi promove dezenvolvimentu ida ne’ebé fahe rekursu ho oportunidade hanesan.

Atu alkansa objetivu ne’e maka, iha tinan lima nia laran (2017-2022), partidu tolu ne’e sei adopta estratejia sira hanesan, kontinua hametin estabilidade, paz no seguransa, hadia diak liu tan  povu nia moris liu husi investementu públiku ne’ebé liga liu ba kapasidade produs povu nian.

Kontinua hala’o polítika desentralizasaun hodi hakbesik Governasaun ba povu atu responde nesesidades imediatas povu nian iha areas rurais no Municipiu sira, hametin sistema justisa hodi hamosu sistema justisa ida ne’ebé independente, efisiente no justu, promove transparensia no kontabilidade ba uzu kualker fundu Estadu nian, kontinua implementa reforma fiscal, prezerva no haburas jestaun fundu petroliferu, kontinua promove setor privadu hodi ajuda Estadu kria oportunidades de traballu, hadia fali programas balu ne’ebé la kondus ho situasaun atual nasaun nian, promove dezenvolvimentu ida ne’ebé fahe rekursus ho oportunidade hanesan, hadia prestasaun servisu ne’ebé diak ba povu, promove edukasaun ida ne’ebé ho kualidade, hadia kualidade servisu saúde nian, enkoraja nafatin dezenvolvimentu auto empregu, emprezas ki’ik no mediu.

CNRT, PLP no KHUNTO mós sei promove programa asesu ba kréditu ne’ebé lais liu no baratu, promove nafatin rekoñesimentu ba antigus kombatentes libertasaun nasionál, kontinua fó protesaun ba labarik feto, ferik-katuas no defisiente sira, kontinua fó atensaun ba juventude no promosaun igualdade, hamentin no dezenvolve identidade kultura.

*gmntv.tl

No comments:

Post a Comment